Ako stráviť päť rokov života?

Autor: Aneta Schmögerová | 13.4.2015 o 11:09 | Karma článku: 5,87 | Prečítané:  474x

V dnešnej dobe máme na výber spomedzi viacerých vysokých škôl. Ponuka je široká, od západu až po východ Slovenska. Otázkou ale je, či sú všetky vysoké školy u nás aj kvalitné. Čo je dôležitejšie – kvantita či kvalita?

 

Mnoho z nás si povie, však určite kvalita, ale prečo je u nás potom „milión“ škôl a majú úroveň takú, ako majú? Čo môže byť riešením? Zavrieť niektoré školy, zredukovať ich počet?

Čerstvý stredoškolák sa po štúdiu rozhodne, čo ďalej. Buď pôjde robiť, alebo sa prihlási ešte na vysokú. Ako má ale vedieť, ktoré vysoké školy sú kvalitné, keď ešte na nijaké nechodil? Z odporúčania svojich starších kamarátov a známych? Možno, ale každý má iný názor a ide o subjektívny pohľad. Tiež nemôžem tvrdiť, že tá a oná škola je nekvalitná, pretože chodím len na jednu. Ale z počutia sa to na človeka nalepí a berie tú danú školu ako inštitúciu, kam by sa určite neprihlásil.

A čo tak sprísniť nároky na štúdium? Kedysi sa na vysoké školy dostali tí, ktorí na sebe pracovali, vzdelávali sa. Dnes mnohé školy nemajú ani prijímacie skúšky pre končiacich stredoškolákov. Potrebujú zaplniť auly, prednáškové miestnosti a školské chodby. Pre budúcich vysokoškolákov je to výhodné, veď kto by sa na netešil z toho, že ho zoberú na výšku akurát tak na základe bodov z prospechu zo strednej a maturitného vysvedčenia. Je to pre študentov pohodlné riešenie.

Tým pádom, že školy prijímajú v podstate väčšinu z uchádzačov, klesá ich úroveň. A teraz kto je na vine? ,,Krivka prijímacieho konania prešla za sledované obdobie (pozn. sledované obdobie je od roku 2004-2013) viacerými zmenami – spočiatku bol dopyt po VŠ štúdiu oveľa vyšší ako ponuka a aj preto sa na konci prijímacieho konania na štúdium zapísalo takmer toľko študentov ako bol plánovaný počet prijatých (96%). S postupne stúpajúcim záujmom vysoké školy ambiciózne zvyšovali aj plánovaný počet prijatých, ktorý ale nebol nasledovaný rovnakou úspešnosťou pri zápise. Od roku 2006 už počty prihlásených aj zapísaných kontinuálne klesali, ale plánovaný počet prijatých sa znižoval len pozvoľne a v posledných rokoch je opäť na vzostupe.“ (Akademická rankingová a ratingová agentúra – ARRA, 2014)

V súčasnosti môžeme vidieť, že počet miest pre prijatých je väčší ako počet celkových uchádzačov o vysokoškolské štúdium. ,,Zaujímavou je aj stratégia akou vysoké školy na tento znižujúci sa záujem reagovali – postupne znižovali náročnosť prijímacieho konania. Zo 72%-nej úspešnosti prijatia sa postupne dostali až na 85%-nú úspešnosť a naozaj kompetitívne prijímacie konanie ostalo už len na niekoľkých fakultách.“ (ARRA, 2014)

Na Slovensku máme 36 vysokých škôl vrátane verejných, štátnych a súkromných. Na porovnanie naša susedná krajina Rakúsko s vyšším počtom obyvateľov a to 8,474 miliónov (2013) má  menej a to 25 vysokých škôl. Pričom na Slovensku žije 5,414 miliónov obyvateľov (2013).

Mladí ľudia sa po strednej rozdelia na tých, ktorí ešte chcú pokračovať v štúdiu, chcú získať titul a tá druhá skupina už ide pracovať a možno nevidí až taký zmysel v tom, že budú študovať tých 5 rokov a dostanú papier. Položia si otázku, ak budem mať titul, pomôže mi to nájsť si lepšie platenú prácu? Zaručí mi to vôbec niečo?

Myslím si, že v dnešnej dobe už akademický titul nemá takú vzácnu hodnotu, ako mohol mať v minulosti. V súčasnosti nám to nemusí zabezpečiť nič, pretože tak isto sa môžu stretnúť na úrade práce bývalí spolužiaci zo strednej školy; jeden momentálne nezamestnaný a druhý s čerstvým vysokoškolským diplomom vo vačku, ktorý si márne hľadá robotu. Ale to všetko záleží aj od každého šikovnosti, ambícií a pracovitosti. Niekedy ale toto všetko stačiť nemusí.

Obávam sa toho, že tento „trend“ prijímania na vysoké školy v podstate bez väčšieho úsilia sa u nás bude držať ešte dlho. ,,Vzhľadom na demografický pokles a príchod „slabších“ ročníkov sa dá predpokladať, že tento trend bude ďalej pokračovať. Znamená to, že vysoké školy čakajú ťažké časy.“ (Marián Repa, Pravda, 2013).

Dnes možno študuje veľa ľudí, no práce je stále málo. Neostáva nám asi nič iné, len na sebe stále pracovať a nevtiahnuť sa do smerovania dnešnej doby. Ten kto chce, tak zamaká a nájde si prácu, ktorá ho bude baviť a aj dobre živiť bez ohľadu na to, na akú vysokú chodil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Koľko vzdelaných a talentovaných ľudí si môže Slovensko odpáliť?

Neútočme na seba, nepoužívajme slovník, ktorý nás vracia do obdobia mečiarovského gádžovstva, povinnosťou politikov je krajinu kultivovať.

PRIMÁR

Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Vedci objavili spôsob, ako sa lepšie vyrovnať so zlými spomienkami.


Už ste čítali?